Príčinou vzniku civilizačných ochorení môže byť okrem genetických faktorov aj nezdravý životný štýl. Úpravou životosprávy a zvolením vhodného stravovacieho režimu môžeme ochoreniu predchádzať alebo ho značne eliminovať. S vypracovaním individuálneho jedálnička s ohľadom na Vaše ochorenie a s užitočnými radami k zlepšeniu stravovacích návykov a správnej životosprávy Vám pomôže náš výživový poradca.
KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA
Hypertenzia
Hypertenzia je definovaná ako krvný tlak, ktorého hodnota dosahuje 160/95 mmHg a viac, respektíve leží nad hodnotou, ktorá je primeraná veku. Hypertenzia predstavuje typické civilizačné ochorenie spôsobené nevhodným životným štýlom. V takomto prípade ide o esenciálnu alebo primárnu hypertenziu.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- nepravidelné stravovanie
- vysoký obsah soli v potrave - zníženie spotreby kuchynskej soli na 3 g denne vedie u množstva pacientov k výraznému zníženiu krvného tlaku
- zvýšená telesná hmotnosť
- nedostatok spánku či oddychu
- málo fyzickej aktivity, fajčenie
- prehnaný a pravidelný príjem alkoholu
Sekundárna hypertenzia je spôsobená iným ochorením, napríklad ochorením obličiek, či nadobličiek, alebo užívaním niektorých liekov.
Liečba a stravovanie
Skúste zmeniť niektoré stravovacie návyky podľa nasledujúcich odporúčaní a zmena sa môže dostaviť nečakane ľahko:
- základom stravovania by mali byť celozrnné obilniny, ovocie a zelenina
- mäso si treba vyberať chudé, z ostatných druhov odstraňujte mastné časti, z mliečnych výrobkov sa zamerajte na nízkotučné
- obilné vločky, sója a sójové produkty pozitívne vplývajú na krvný tlak, odporúča sa ich pravidelná konzumácia
- hypertonici by si mali pravidelne dopriať šťavu z červenej repy alebo čerstvého ananásu
- minerálne látky a enzýmy v mede takisto pomáhajú znižovať vysoký krvný tlak
- dôležitým zdrojom vlákniny, vitamínov a minerálov je zelenina; obsahuje takisto draslík, ktorý prispieva k udržaniu krvného tlaku na normálnych hodnotách
Približne zníženie hmotnosti o 5 kg spôsobí zníženie tlaku o približne 10 mmHg. S rastúcou dĺžkou trvania ochorenia však dochádza k zmenám na orgánoch, hlavne na srdci a cievach, ktoré spôsobujú ťažkosti a ktoré môžu viesť ku komplikáciám, ako je napr. srdcový infarkt, mozgová porážka, ateroskleróza.
Ateroskleróza
Ateroskleróza predstavuje dlhodobé systémové ochorenie, ktoré postihuje cievny systém a je klasickým ochorením moderného človeka. Ide o proces, pri ktorom dochádza k zužovaniu priesvitu cievy a tuhnutiu cievnej steny. Počas tohto procesu sa tvoria tukové nánosy v cievach. Dôsledkom tohto procesu dochádza k postupnému upchávaniu ciev, krv nedokáže prenášať potrebné množstvo kyslíka, vzniká nedostatočné prekrvenie orgánov, čo môže spôsobiť odumretie tkaniva.
Prejavy aterosklerózy sú veľmi rozmanité a závisia od oblasti výskytu. Ide o viac faktorové ochorenie, v súčasnosti je známych viac ako 300 rizikových faktorov.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- Zvýšená hladina krvných tukov a LDL cholesterolu
- Hypertenzia
- Fajčenie
- Obezita
- Diabetes
- Stres
- Nedostatok pohybu
- Zvýšená hladina homocysteínu
Liečba a stravovanie
Súčasťou liečby je jednak prevencia, zaisťujúca, aby v zúžených miestach nedošlo k úplnému uzáveru a zabránenie ďalšiemu zmenšovaniu priesvitu postihnutých ciev - jedná sa o takzvanú protidoštičkovú liečbu a kontrolu rizikových faktorov aterosklerózy. Ďalšou metódou je podávanie liekov pôsobiacich rozšírenie ciev.
Skúste zmeniť niektoré stravovacie návyky podľa nasledujúcich odporúčaní a zmena sa môže dostaviť nečakane ľahko:
- Zaradiť do stravy mononenasýtené tuky (olivový olej) a polynenasýtené tuky omega-3 (tučné ryby - makrela, sardinky, losos, pstruh, šťuka, kapor, sleď), tekvicové, ľanové a slnečnicové semienka, vlašské orechy, ktoré znižujú choroby srdca a ciev
- Zabezpečiť dostatok bielkovín (chudé biele mäso, strukoviny, tvaroh)
- Jesť viac vlákniny (ovocie, zelenina, celozrnné pečivo), pretože v čreve viaže cholesterol a bráni vstrebávaniu tukov
- Obmedziť bielu múku a rafinovaný biely cukor
- Obmedziť tučné jedlá s množstvom živočíšnych nasýtených tukov a trans-tukov (vnútornosti, červené mäso, biele mäso s kožou, údeniny, tučné mliečne výrobky, margarín)
- Obmedziť omega-6 tuky v rastlinných olejoch (slnečnicový a sójový olej)
Najčastejšou príčinou poškodenia vencových tepien a vzniku ischemickej choroby je ateroskleróza.
Ischemická choroba srdca
Ischemická choroba srdca je dôsledkom nedostatočného prekrvenia časti srdcového svalu = ischémia myokardu ako následok poruchy vencových tepien, ktoré srdcový sval normálne vyživujú.
Vo vencových tepnách sa vytvárajú tzv. aterosklerotické pláty. Dôsledkom tohto usadzovania nastáva zúženie prierezu tepny a tým aj nedostatočné prekrvenie srdcového svalu = ischémia myokardu. Ku zužovaniu vencovej tepny dochádza postupne a dlhodobo, takže takéto zúženie sa prejaví až pri zvýšenej námahe - ide o tzv. stabilnú anginu pectoris.
Pokiaľ je plát (usadenina) mäkký a krehký, teda je nestabilný, môže prasknúť a vyvolať tvorbu krvnej zrazeniny, ktorá cievu náhle zúži alebo úplne uzavrie, čo priamo zapríčiní srdcový infarkt.
Infarkt myokardu
Infarkt myokardu je veľmi závažné ochorenie, ktoré je spôsobené hlavne náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu s následným odumretím časti svalových vlákien (srdcové bunky sa už neobnovujú).
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- vysoký krvný tlak
- zvýšená hladina cholesterolu
- zvýšená hladina tukov v krvi
- cukrovka
- nadváha alebo obezita
- fajčenie
- dlhšie trvajúci psychický stres
- nedostatok aktívneho pohybu
Vysoká hladina cholesterolu
Cholesterol je pre naše telo potrebný, pretože sa využíva ako základný stavebný prvok pre tvorbu bunkových membrán. Cholesterol je životne dôležitá látka, ktorá v našom organizme plní rad významných úloh. Telo si ho dokáže vytvoriť samo, preto nie je odkázané na jeho príjem zo stravy. Naša strava však obsahuje niekedy viac cholesterolu, ako je potrebné. Vysoká hladina cholesterolu je veľmi škodlivá, pretože vedie k duševnej a fyzickej disharmónii a napomáha rozvoju mnohých ochorení.
Cholesterol môžeme rozdeliť na základe jeho hustoty na HDL a LDL cholesterol
- LDL cholesterol (low-density lipoproteins = cholesterol s nízkou hustotou) môžeme označiť za zlý cholesterol. Jeho vysoké hladiny úzko súvisia s aterosklerózou. LDL cholesterol sa ukladá do cievnej steny spolu aj s inými látkami a spôsobujú zhrubnutie cievnej steny. Cievna stena hrubne, zužuje sa jej priesvit, vznikajú v nej tukové nánosy. Neskôr začnú kalcifikovať.
- HDL cholesterol (high-density lipoproteins = cholesterol s vysokou hustotou) sa nazýva dobrým cholesterolom, pretože z krvi odstraňuje prebytok LDL cholesterolu a tak zabraňuje tvorbe usadenín. Hodnotu HDL cholesterolu v krvi je možné zvýšiť prijímaním omega 3 mastných kyselín.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- nezdravá životospráva
- nadbytok konzumovanej stravy, či už zdravej alebo nezdravej
- nadmerné stresové zaťaženie organizmu, hektické zamestnania
- nedostatok pohybu vo voľnom čase (sedavé zamestnania)
- genetické vplyvy (predispozícia, ktorú je možné veľmi výrazne ovplyvniť životným štýlom)
Liečba a stravovanie
V prípade, ak vám zistili zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, nastáva čas zmeniť životný štýl. Namieste je dodržiavať pravidlá, ktoré jeho hodnoty pomôžu upraviť.
Ako prvá prichádza na rad diéta zameraná na zníženie celkového a LDL cholesterolu. Jej princípom je zníženie nadmernej telesnej hmotnosti (ak je človek obézny alebo má nadváhu), zníženie obsahu tuku v potrave (tvoriť by mali len 20 - 30 % z celodenného príjmu energie v potrave). V rámci konzumovaného tuku je potrebné zvýšiť príjem nenastýtených tukov a mastných kyselín. Nájdete ich v rastlinných olejoch, rybách, najmä tých morských.
Do denného jedálnička by sa mali zaradiť aj potraviny s obsahom rastlinných sterolov (v ovocí, zelenine, orechoch, semienkach) - potraviny, ktoré pri pravidelnej konzumácii v odporúčaných dávkach znižujú vstrebávanie cholesterolu a prispievajú tak k zníženiu LDL cholesterolu v krvi.
Nutné je zníženie celkového podielu prijímaného cholesterolu pod 300 mg na deň. Zdrojom cholesterolu sú len potraviny živočíšneho pôvodu, veľmi bohaté na cholesterol sú vnútornosti, preto je potrebné vyhýbať sa ich konzumácii.
Zvýšená hladina triacylglyceridov
Triacylglyceridy sú dôležité pre rôzne funkcie tela, ich zvýšená koncentrácia je však tiež nebezpečná. Pri vysokej koncentrácii triacylglyceridov v krvi sa krv stáva hustejšou, lepkavejšou a tepnou prechádza pomalšie. Tak dochádza k rýchlejšej tvorbe usadenín, ktoré môžu byť dôvodom upchatia ciev. Následne môže dôjsť k infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvici.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- diabetes II. typu
- zvýšená konzumácia alkoholu
- obezita
- poruchy obličiek
- liekydiuretiká
- betablokátory
- kortizonové preparáty
- syntetický vitamín A
Liečba a stravovanie
Správna výživa je alfou a omegou všetkého. Telo každého človeka potrebuje určité živiny na svoje prežitie. Avšak potreba a ich množstvo sa líši podľa toho, či ide o dieťa, muža, ženu, fyzickú záťaž, druh povolania, a ďalších faktorov. Dôležité je, aby ste konzumovali rôzne potraviny. Každá jednostrannosť škodí.
Hlavným opatrením je zníženie konzumácie živočíšnych tukov, ktoré sú na saturované mastné kyseliny najbohatšie a naopak, zvýšiť príjem mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín. Zvýšiť príjem mononenasýtených a polynenasýtených mastných kyselín sa podarí zaradením väčšieho množstva rastlinných tukov a olejov.
Diéta by nemala byť bohatá na jednoduché sacharidy ako cukor, biele pečivo, sladkosti, atď. V praxi docielite spomenuté opatrenia tak, že nahradíte živočíšne tuky rastlinnými a obmedzíte prípravu pokrmov smažením a pečením.
METABOLICKÉ OCHORENIA
Dna
Dna (choroba kráľov) predstavuje metabolické ochorenie napádajúce kĺby. Vzniká nadmernou konzumáciou jedál bohatých na puríny, ktoré pri nedostatočnom odbúravaní v organizme spôsobujú nadmernú tvorbu kyseliny močovej.
Kyselina močová je konečným produktom látkovej premeny živočíšnych bielkovín. Denne sa počas odbúravania prijatej potravy vytvorí približne 350 mg kyseliny močovej. Ak prekročí množstvo odbúranej kyseliny močovej prirodzenú kapacitu tela, začne sa vylučovať do krvi, kde sa začne usádzať najmä v oblasti kĺbov.
Dnu rozdeľujeme na základe vzniku na primárnu a sekundárnu. Primárna dna je podmienená dedičnou poruchou látkovej premeny (nevhodnou stravou, nedostatkom pohybu, nedostatočným pitným režimom), sekundárna dna vzniká ako následok iných ochorení, napríklad leukémie alebo ochorení obličiek.
Dnou trpí približne 2 až 3 % obyvateľstva strednej aj západnej Európy.
Pri dne rozlišujeme tri stavy:
- akútny dnavý záchvat - predstavuje veľmi akútny zápal kĺbu. Pri dne býva typicky postihnutý palec nohy. Dochádza k prudkej bolesti, sprevádzanej začervenaním, opuchom a prehriatím kĺbu.
- hyperurikémia - stav, kedy je hladina kyseliny močovej zvýšená, avšak pacient nepociťuje žiadne ťažkosti. Hodnoty sú od 6,5 mg kyseliny močovej na 100 ml krvného séra.
- chronická dna - dna je definovaná ako stav, kedy dochádza ku kryštalizácii kyseliny močovej v kostiach a chrupavkách. Taktiež môže dôjsť v rámci chronického štádia dny k poškodeniu obličiek pri nadmernej koncentrácii kyseliny močovej v organizme.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- vek,
- pohlavie,
- spôsob stravovania,
- dedičné riziko,
- zriedka poruchy látkovej premeny,
- postihnutí bývajú až 10krát častejšie muži ako ženy, pretože ženy sú chránené pred vysokou hladinou kyseliny močovej estrogénmi.
Liečba a stravovanie
Človek postihnutý zvýšenou hladinou purínov v krvi (hyperurikémia), alebo dnou dokáže sám ovplyvniť stav ochorenia. Základným krokom pre úspešné zvládnutie ochorenia je preto najmä strava. Výber potravín pri diéte je daný predovšetkým obsahom solí kyseliny močovej.
Strava by pri tomto ochorení nemala obsahovať nadmerné množstvo mäsa, údenín, vnútorností, silného mäsového vývaru, rýb, hydiny a alkoholu. Základ jedálnička by mala tvoriť zelenina, ovocie, mlieko, mliečne výrobky, syry a obilniny. Mäso sa zaraďuje len v malom množstve a odporúčaný spôsob prípravy je varenie alebo dusenie.
Veľmi podstatné je aj dodržiavanie pitného režimu. Denne sa odporúča vypiť okolo troch litrov vody, čaju alebo čerstvých ovocných alebo zeleninových štiav. Vhodné je aj pitie bylinkových čajov, pretože majú minimum kalórií.
Diabetes Mellitus
Diabetes mellitus (cukrovka) je chronické ochorenie spočívajúce v trvalom narušení látkovej premeny, metabolizmu. Vzniká v dôsledku nedostatočného účinku inzulínu. Výskyt cukrovky neustále stúpa, a hovorí sa o nej tiež ako o epidémii tretieho tisícročia. V súčasnosti sa počet diabetikov vo svete odhaduje na 140 miliónov.
Príliš vysoká hladina krvného cukru je charakteristickou črtou všetkých diabetikov. Krvný cukor predstavuje energiu pre bunky tela. Vzniká po strávení potravy obsahujúcej sacharidy, sú to napríklad cukor, pečivo, zemiaky, cestoviny, ovocie, atď. Na dopravenie cukru na miesto jeho využitia je potrebný hormón inzulín, ktorý produkujú bunky Langerhansových ostrovčekov, ktoré sa nachádzajú v pankrease. Pankreas vylučuje inzulín do krvi, inzulín otvára bunku tak, aby sa mohla dostať glukóza do vnútra bunky a zásobovať ju energiou. To znamená, že každý má v krvi krvný cukor, ale len u diabetikov, kvôli nedostatočnej funkcii alebo celkovému nedostatku inzulínu, dochádza k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi. Pri diabete dochádza v organizme aj k poruche metabolizmu tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji diabetu II. stupňa:
- výskyt diabetu II. typu v rodine,
- vek nad 45 let,
- preukázaná porucha glukózovej intolerancie,
- nedostatok fyzickej aktivity,
- nadváha,
- zlá životospráva,
- dlhodobý stres,
- gestačný diabetes.
K príznakom cukrovky patrí:
- malátnosť,
- nadmerné pitie,
- časté močenie,
- bolesti brucha,
- chudnutie,
- opakované postihnutie rôznymi infekciami.
Pri týchto príznakoch je potrebné ihneď vyhľadať lekára, aby sa predišlo rozvratu vnútorného prostredia s rizikom rozvoja poruchy vedomia. Pacienti diabetu I. typu musia byť hneď od začiatku diagnostikovania liečení inzulínom. Potrebný je aj liečebný stravovací režim. Príznaky diabetika II. typu sú približne rovnaké príznakom diabetika I. typu.
Liečba a stravovanie
Diabetes I. typu sa zvyčajne vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Vznik a nástup tohto typu cukrovky sa nedá v súčasnosti ovplyvniť, pretože ochorenie je podmienené autoimunitne. Organizmus sám zničí bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín.
Pri diabete II. typu organizmus produkuje vlastný inzulín, ale jeho funkcia nie je dostatočná. Pre dosiahnutie rovnakého účinku ako u zdravého človeka je potrebná vyššia hladina inzulínu. Pri tomto type ochorenia postupne dochádza k vyčerpaniu schopnosti buniek pankreasu produkovať inzulín.
Liečba diabetu II. typu zahŕňa diétu a niekedy vyžaduje aj užívanie liekov, ktoré zvyšujú činnosť pankreatických buniek, ktoré sú zodpovedné za vylučovanie inzulínu. Niektorí pacienti neskôr musia prejsť aj na užívanie inzulínu.
Diabetes II. typu sa prejavuje skôr v dospelosti a vo vyššom veku. Možno mu predísť, alebo ho aspoň oddialiť dodržovaním najdôležitejších zásad:
- udržiavanie optimálnej hmotnosti,
- vyvážený jedálniček,
- vyhnúť sa ponocovaniu, stresu, prejedaniu, fajčeniu a konzumácii alkoholu,
- zaradiť pravidelnú fyzickú aktivitu.
OCHORENIA POHYBOVÉHO APARÁTU
Osteoartritída
Osteoartritída je najčastejšou formou artritídy postihujúcej všetky voľné pohyblivé kĺby, veľké aj malé. Je známa ako degeneratívna choroba, pri ktorej kĺby strácajú schopnosť vykonávať svoju funkciu.
Ochorenie sa začína poruchou alebo degeneráciou kĺbových chrupaviek medzi kosťami. Typickým príznakom osteoartritídy je bolesť po zvýšenej námahe a stuhnutie kĺbov.
Príčiny vzniku osteoartritídy:
- opotrebovanie kĺbov,
- vek,
- vplyv nadmerného zaťaženia,
- staré zranenie z mladosti.
Prevencia a liečba
- nezaťažovať poranené kĺby, šetriť ich,
- zabrániť opakujúcim sa nadmerným zaťažujúcim pohybom,
- pravidelné cvičenie posilňuje kĺby – napr. plávanie.
Liečba osteoartritídy u obéznych spočíva najmä v znížení hmotnosti. Nadmerná hmotnosť neúmerne zaťažuje kĺby, najmä bedrové a kolenné.
Dánski výskumníci zistili, že efektívne zníženie hmotnosti je možné aj u ľudí obéznych s osteoartritídou, bez ohľadu na závažnosť a stupeň tohto ochorenia. V rámci diétnych opatrení sa použila VLCD diéta (veľmi nízkokalorická diéta) po dobu 8 týždňov s následnými 8 týždňami udržiavacieho programu. Výsledkom bol priemerný úbytok váhy 11,4 kg (11 % pôvodnej priemernej hmotnosti). Ďalšou analýzou sa zistilo, že stav pacientov sa zlepšil, bolesti pri chôdzi sa zmiernili, zvýšila sa úroveň ich pohyblivosti a pacienti sa taktiež pozitívne vyjadrili o jednoduchosti diétnych opatrení a variabilite VLCD produktov.
Tieto výsledky boli prezentované na medzinárodnej konferencii a poukázali na to, že VLCD diéta je efektívnym spôsobom na zníženie hmotnosti, a teda súčasne s redukciou váhy znižuje bolestivosť kĺbov postihnutých osteoartritídou.
Osteoporóza
Osteoporóza predstavuje systémové kostné ochorenie charakterizované zníženou kostnou hustotou a poruchou kostného tkaniva. Vzniká najmä v dôsledku starnutia, nedostatku pohlavných hormónov, pohybu, vápniku, vitamínu D, slnečného žiarenia. Počas rozvoja osteoporózy sa kostné trámce stenčujú a narúšajú. Tento stav vedie k zvýšenej krehkosti kostí a tým pádom k vyššiemu riziku vzniku osteoporotických zlomenín.
Typická osteoporotická zlomenina vzniká nad zápästím, nasledujú zlomeniny stavcov hrudnej a bedrovej chrbtice a v neskoršom veku je to najmä zlomenina stehnovej kosti, a to predovšetkým v jej hornej časti v oblasti bedrového kĺbu.
Príčiny vzniku osteoporózy:
- genetická predispozícia,
- faktory vnútorného prostredia,
- faktory vonkajšieho prostredia ,
- životný štýl.
Liečba a stravovanie
Najdôležitejšou liečbou osteoporózy je jej prevencia, založená na nutrične vyvážených pokrmoch a dostatku pohybu.
Ochorenie sa nazýva tichou epidémiou, pretože sa často o nej človek dozvedá až pri prvej zlomenine. Bielkoviny predstavujú kľúčovú živinu pre kostné zdravie. Dôležitý je najmä pomer živočíšnych a rastlinných bielkovín. Nadmerný prísun živočíšnych bielkovín môže spôsobiť okyslenie vnútorného prostredia s následným odbúravaním vápnika z kostí. Preto by mali v strave prevažovať bielkoviny rastlinného pôvodu.
Vitamín D býva radený medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Vitamín D si ľudská pokožka pod vplyvom ultrafialového žiarenia vie vytvoriť sama. Pomocou prištítnych teliesok podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu v čreve, reguluje kostnú mineralizáciu a napomáha stavbe kostí a zubov v udržaní ich celistvosti a stálosti. Doporučená denná dávka vitamínu D u žien a mužov nad 50 rokov je minimálne 800 IU na deň. Najdôležitejšia forma vitamínu D je D3, cholekalciferol. Najlepším zdrojom vitamínu D3 sú potraviny nachádzajúce sa v tabuľke.
vajcia |
mlieko |
pečeň |
sleď |
sumec |
makrela |
sardinky |
losos |
úhor |
huby |
Doporučený denný príjem vápnika by mal byť 1200 až 1500 mg. Z celkového prijatého množstva sa vstrebe asi len 30 %. Niektoré zložky stravy spomaľujú vstrebávanie vápnika, napríklad hrubá vláknina, fytáty a šťavelany listovej zeleniny.
Vhodným zdrojom vápnika sú mliečne výrobky predovšetkým zakysané, acidofilné výrobky, ktoré sú pre nižší podiel mliečneho cukru laktózy ľahšie stráviteľné. Vhodné sú výrobky polotučné, obsah vápnika sa odstránením tuku neznižuje, ale obsah vitamínu D áno. Vápnik sa v rastlinných zdrojoch nachádza napríklad v kapustovitej zelenine ako brokolica, kapusta, karfiol a v zelených vňatiach.
INÉ OCHORENIA
Crohnova choroba
Crohnova choroba je nešpecifický zápal čriev, postihuje najmä tenké črevo, a jeho poslednú časť tesne pred prechodom do hrubého čreva. Časti čreva postihnuté Crohnovou chorobou sú od seba oddelené zdravými, nepostihnutými časťami. Crohnova choroba však nie je len zápal čreva, ale postihuje ktorúkoľvek časť tráviacej trubice. Ak postihne určitú oblasť, časom sa môže presunúť ďalej a pôvodný zápal lokalizovaný na inom mieste ustupuje.
Príznaky sú odlišné podľa miesta postihnutia čreva, niekedy sú rovnaké ako pri zápale slepého čreva. Crohnovu chorobu sprevádza únava a pokles hmotnosti, pred stolicou sa objavujú bolesti, ktoré neskôr ustúpia. Medzi príznaky patrí napríklad hnisavý absces v oblasti konečníka. Ak sa v stolici nachádza hlien a krv, lokalizuje sa ako zápal hrubého čreva. Tiež sa objavujú kŕče a zväčšenie brucha.
Liečba a stravovanie
Crohnova choroba sa nedá definitívne vyliečiť, je to chronické ochorenie a prognóza pri ňom je nepriaznivá. Väčšina pacientov sa skôr či neskôr musí podrobiť chirurgickému zákroku, častokrát aj opakovanému. Úmrtnosť na Crohnovu chorobu je priamoúmerná dĺžke trvania ochorenia, počtu operácií a nezriedka vedie aj k rakovine.
Ak choroba postihne tráviacu trubicu, je potrebné byť opatrný a vyvarovať sa nestráviteľných zvyškov jedla, ako sú napríklad šupky z ovocia. Všeobecne sa odporúčajú ryby, ktoré obsahujú nenasýtené mastné kyseliny.
Vznik Crohnovej choroby je podmienený aj geneticky. Spúšťačom zvykne byť i užívanie antibiotík, stres a konzumácia veľkého množstva nasýtených mastných tukov a bielkovín živočíšneho pôvodu.
Diéta sa určuje podľa miesta postihnutia a štádia ochorenia. Pacient by sa mal vyvarovať kávy, alkoholu, sýteným nealko nápojom, rafinovaným potravinám. Vhodná je vláknina, ktorá ale v pokročilom štádiu môže stav naopak zhoršovať.
V akútnych fázach je potrebné vylúčiť:
citrusy |
údeniny |
mliečne výrobky |
ryby |
vajíčka |
vyprážané jedlá |
ocot |
horčicu |
koreniny |
kapustovú zeleninu |
Medzi vhodné potraviny patria:
mrkva |
karfiol |
brokolica |
špenát |
jablká |
hrušky |
kukurica |
orechy |
banány |
ananás |
ríbezle |
paradajky |
Cirhóza pečene
Cirhóza pečene postihuje celý orgán a znamená deštruktívne zmeny buniek pečene, ktorá sa následne stáva nekrotickou, priebeh ochorenia zvykne byť rôzny. Toto ochorenie pečene prebieha tak, že z istého dôvodu odumierajúce bunky nahrádza väzivo a tým sa mení celá funkcia tohto orgánu, čo má vplyv aj na celý organizmus. Jej liečba závisí od miery poškodenia a stupňa ochorenia, posledným riešením býva transplantácia pečene.
Príznaky chorej pečene sú v počiatočnom štádiu nejasné. Ak príznaky už sú zreteľné, býva to v ďalšom, neskoršom štádiu. Mení sa zloženie pečene, jej povrch už nie je hladký, ale hrboľatý, už hmatateľne zväčšená pečeň je aj tvrdá. Cirhózu podľa druhu príznakov a štádiá delíme na kompenzovanú a dekompenzovanú, pri každom druhu pacient pociťuje iné príznaky.
Závažnou komplikáciou cirhózy pečene je krvácanie do pažeráka v dôsledku zvýšeného tlaku na vrátnicu, náchylnosť k infekciám. Keďže cirhóza pečene je prekancerózna, k cirhóze pečene sa nezriedka môže pridružiť karcinóm z pečeňových buniek – hepatocelulárny karcinóm.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- vírusová hepatitída typu B a hepatitída C - v boji proti nej je účinná očkovacia látka, proti hepatitíde typu C nejestvuje žiadna očkovacia látka a prejavuje sa ako chronický zápal pečene ústiaci do cirhózy pečene.
- alkoholizmus - cirhóza pečene najčastejšie vzniká v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov, myslí sa tým dlhodobá nadmerná konzumácia. Pečeň začína tukovatieť, k tomu sa neskôr pridružujú opakované zápaly pečene, až ochorenie prepukne v cirhózu pečene. Nadmerné užívanie alkoholu má s cirhózou pečene priamu súvislosť.
- primárna biliárna cirhóza - biliárna cirhóza je typická poruchou vývinu odvodného systému, primárna biliárna cirhóza je finálnym štádiom chronickej deštruktívnej nehnisavej cholangitídy. Postihnuté sú prevažne ženy a najčastejšie sa objavuje medzi 40. – 60. rokom života. Prvotným príznakom je svrbenie. Pečeň je ešte hladká, tmavozelená, ale už zväčšená.
- cukrovka – diabetes znamená o 50 % vyššie riziko ochorení pečene, pretože cukor sa v pečeni takéhoto pacienta rozkladá výrazne pomalšie.
- obezita – pri obezite je vysoká pravdepodobnosť stukovatenia pečene.
- soľ – jej nadmerná konzumácia spôsobuje, že tekutiny sa v pečeni zadržiavajú dlhšiu dobu, ako je potrebné a následne vznikajú opuchy.
Ochorenie obličiek
Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre život človeka sú rovnako nevyhnutné ako srdce či mozog. Vo svete trpí chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť ich úplné zlyhanie, až 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.
Zlyhanie obličiek môže spôsobiť množstvo ďalších ochorení, ktoré postihujú aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Ak ochorejú obličky, v tele sa hromadia "jedy", zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych ochorení, často sa objavuje anémia (chudokrvnosť). Preto sa obličkové ochorenie v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus.
Významné faktory podieľajúce sa na rozvoji ochorenia:
- dlhoročná cukrovka,
- nedostatočne liečený vysoký krvný tlak,
- zápal obličkových klbôčok (lat. glomerulonefritída),
- nebakteriálny zápal obličkových kanálikov, niekedy v dôsledku nadmerného užívania liekov proti bolesti – analgetík,
- bakteriálny zápal obličkových kanálikov (chronická pyelonefritída), niekedy ho spôsobujú obličkové kamene,
- ateroskleróza – kôrnatenie tepien (ischemická nefropatia),
- dedičné ochorenia, napríklad polycystické obličky,
- niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek.
Liečba a stravovanie:
Obličky sú zaťažované najmä nadmerným príjmom bielkovín a ich odbúravaním. Preto pri liečbe obličiek je potrebné znížiť ich zaťaženie vonkajším prostredím, a taktiež je potrebné liečiť ochorenia súvisiace s obličkami, ako napríklad diabetes mellitus, ochorenia kostí, či vysoký krvný tlak.
Diéty majú význam pri prevencii a liečení močových kameňov. Nevhodné stravovacie návyky hrajú významnú rolu v tvorbe konkrementov v močových cestách. 80 % kameňov je tvorených vápnikovými zlúčeninami, 10 % kameňov je urátového pôvodu (kyselina močová) a 10 % vzniká na podklade infekcie. Veľmi dôležitý je dostatočný prísun tekutín.
Na tvorbe kameňov sa vo veľkej miere podieľa nadmerný prísun:
- živočíšnych bielkovín,
- nadmerný prívod soli,
- vysoký prívod vápnika,
- nadmerný prijem vitamínu D,
- vysoký príjem šťaveľanov,
- záťaž kyselinou močovou, napr. pri dne.
Obmedzenie listovej zeleniny s obsahom šťaveľanov má zmysel pri už existujúcich kameňoch. Preventívny význam je v tomto prípade malý. Taktiež zákaz mlieka a mliečnych výrobkov nemá veľký význam. Dokonca ani štúdie o nízkobielkovinových diétach pri poškodení obličiek jasne nedokázali pozitívny vplyv na zachovanie funkcie obličiek. Avšak tento postup sa neustále uplatňuje v liečbe pacientov s obličkovým ochorením. Najzávažnejším záporom diéty je nedostatkom bielkovín spôsobená malnutrícia, preto je potrebné neustále monitorovanie stavu výživy pacientov so znížením príjmom bielkovín.
Zvýšené hodnoty viscerálneho tuku
Viscerálny alebo orgánový tuk je na rozdiel od podkožného tuku neviditeľný na pohľad. Ukladá sa totiž vo vnútri brušnej dutiny na životne dôležitých orgánoch ako je pečeň alebo srdce. Môže sa vyskytovať dokonca aj v svaloch, z ktorých sa potom stávajú laloky mazľavej hmoty.
Určitý podiel je pre telo dôležitý, pretože telu poskytuje rýchlo dostupný zdroj energie. Problémom sa však stáva, ak sa v tele nachádza vo väčšom množstve, ako ho potrebuje. Správa sa totiž ako samostatný orgán a produkuje veľmi veľké množstvo látok, ktoré majú pre telo nežiadúce účinky.
Liečba a stravovanie
Ak sa majú tuky odbúrať, je potrebná úprava jedálneho lístka a nasadenie pravidelnej pohybovej aktivity. Bez toho to nejde. Pri úprave jedálnička je najdôležitejšie z neho vyradiť tučné mäsá, údeniny, masť, vyprážané, fastfoodové jedlá a jedlá s jednoduchými cukrami. Na to všetko by ste mali zabudnúť. Uprednostňovať by ste mali hlavne celozrnné výrobky bohaté na minerálne látky a vlákninu a čo najviac zeleniny. Preferujte rastlinné a rybie tuky s vyšším podielom mono a polynenasýtených mastných kyselín omega-6 a omega-3.